Tráviť čas v dopravnom prostriedku sa dá aj bez mobilu

Práca alebo škola sú miesta ktoré navštevujeme takmer denne. Niektorí musíme dochádzať, iní to máme jednoduchšie. Ak dochádzame a necestujeme autom z rôznych dôvodov, tak je našim dopravným prostriedkom pravdepodobne autobus alebo vlak. Takéto cestovanie je menej pohodlné ako rýchly prevoz autom, no dokáže ušetriť peniaze. Počas vezenia sa v autobuse častokrát nemáme čo robiť a preto volíme vždy tú istú variantu zabitia času. A to je vždy len mobilný telefón často aj so slúchadlami aby sme sa úplne vyhli svetu okolo nás. Predstavme si však situáciu, že mobilný telefón vôbec z tašky nevytiahneme. Ako sa zabaviť a skrátiť si tak čas jazdy aj bez neho?

• Kniha je praktické riešenie v takejto situácií. V taške nezaberie veľa miesta (samozrejme nie je kniha ako kniha) a dá sa nosiť ľahko zo sebou. Čítaním človek rozvíja slovnú zásobu a podľa toho čo číta, si aj rozšíri vedomostný obzor. Knižka v taške teda predstavuje zábavu na cesty ktorá neomrzí.
• Nie vždy máme pri sebe knihu. Tá, ktorú máme práve rozčítanú je veľká a ťažká, tak by bolo komplikované niesť ju všade zo sebou. Zastaviť sa v novinovom stánku a kúpiť si časopis alebo dennú tlač však nie je problém. Za pár centov možno kúpiť noviny kde nájdeme najnovšie správy, zaujímavé články a mnoho iného. A takto zaujímavo možno využiť čas počas jazdy v autobuse či vlaku.
• Ak sme priaznivci hier so slovami alebo hlavolamov, nie je nič ľahšie ako kúpiť si krížovky či sudoku a po ceste si takto trápiť myseľ. V takomto prípade je však nutné, aby sme boli vždy vybavený perom alebo ceruzkou na vypĺňanie, inak sa nikam nepohneme.
• Komunikácia so spolucestujúcim. V MHD často stretávame úplne neznámych ľudí. Ak sme aspoň trochu odvážnejší, môžeme s niekým začať rozhovor. Môže to skončiť tragicky, ale aj získaním nových priateľstiev. Samozrejme, závisí to v mnohom od našich komunikačných schopností.
• Len tak sledovať okolie z okna a premýšľať. Môže sa to zdať ako nuda, ale nie je tomu tak. Po ceste do práce premýšľame nad svojim dňom čo nás čaká a neminie, cestou domov sa zas tešíme na rodinu. Popri tom celom sledujeme a okolie, či už je to mesto alebo pole. Vždy sa niečo mení a nikdy nie je všetko rovnaké.

Cesta v dopravnom prostriedku teda nemusí byť len hľadenie do telefónu a počúvanie hudby. Dá sa stráviť aj inak, aktívnejšie. Prídeme tak na iné myšlienky, poznáme nových ľudí či rozšírime vlastný obzor.