Rozmýšľali ste niekedy o tom, že práve spoznávanie jednotlivých kultúr formuje jedinca do exkluzívnej podoby spôsobom, akým to nedokáže žiadny iný typ edukácie? Áno, pochopiteľne, čítanie kníh, počúvanie rádia či sledovanie rôznych dokumentárnych filmov vo veľkej miere prispieva k rozmachu našich predpokladov a znalostí. Avšak, dalo by sa konštatovať, že tento spôsob sa javí ako vcelku pasívna forma príjmu informácii. Počúvaním, následným vstrebaním a zapamätávaním si našu všeobecnú perspektívu do istej miery rozširujeme. No ako intenzívne?
Skúsme sa zamyslieť nad citáciou od Émila Zolu: „Nič nerozvíja ducha tak, ako cestovanie.“ Chápanie jednotlivca sa totiž odohráva v niekoľkých etapách: zisk informácie, jej pochopenie a následná interpretácia. Prostredníctvom vzdelávania je ľudská bytosť schopná vytvárať si názory, meniť už vopred vytvorené koncepcie, stávať sa, skrátka, zrelšou a chápavejšou. Dnes sa však pod formou vzdelanie často považuje kvantita učiva, ktorým prekypujú fenomenálne školské lavice. Niet pochýb o tom, že dnešná doba je naozaj oázou pre smädné mozgy, pretože informácie sa sypú z každého jedného kútu, sadajú na nás v každom jednom priestore. Avšak kde je efektivita? Čo si počne jedinec s tou hromadou informácii? Naozaj sa vzdeláva dostatočne zaujímavo a intenzívne, keď prepína televízne kanály alebo sa snaží pochopiť schematickým poučkám v odborných knihách?
Cestovanie je sloboda. Zaiste sa k tej slobode v určitom bode pripína i zodpovednosť, pretože niet chodníka, ktorým by si bol človek stopercentne istý, a pochopiteľne, on sám sa zaväzuje sebe, či stihne lietadlo, na ktoré si kúpil letenku. Občas sa nám môže preto návšteva odlišných kúskov sveta javiť ako ohromne stresujúci proces, pretože ide o zmenu nášho životného štýlu. Z rutiny sa vrháme do nepreskúmaných hlbín oslňujúceho dobrodružstva, ktorého význam je potrebné pochopiť.
Keď hľadáme na mape našu polohu destinácie, sme nútení orientovať sa v teréne. Práve tu nastáva bohovská realizácia sa v praxi. Predstavuje pre nás osobný zážitok, o ktorý sa pokúšame my sami, a preto nám i dlhšie ostáva v pamäti. V takomto prípade sa aktívne precvičujeme v geografii, pretože nesedíme vo vyprahnutej triede s atlasom pred očami, ale sme súčasťou toho veľkolepého priestoru a snažíme sa s ním splynúť.
Efektivita nasávania nových vedomostí sa však prejavuje i v odlišných doménach. Nech už ide o gastronómiu, históriu, komunikačné zručnosti v cudzom jazyku či nárast chápania umeleckej tvorby (pretože jej zastúpenie je vo svete naozaj pestré), všetky tieto oblasti poľahky obohatíme o naše neopísateľné skúsenosti. Konverzáciou s náhodným cudzincom vo vlaku sa dozvedáme čoraz viac o navštívenej krajine, o jej histórii; pri ochutnávke tamojších špecialít sme schopní komparácie a kritiky v kulinárskej oblasti. To, čo by sme sa dočítali v poučkách knihy si skrátka testujeme na vlastnej koži, vo vlastnom tele. A toto testovanie z nás robí skúsených majstrov s odhodlaním postupovať stále vopred. Vzdelávanie na cestách je teda intenzívny a cieľavedomý proces nadobudnutia nových znalostí.